„ Ako malá som sa po letných búrkach často potulova po našej záhrade a lovila žaby. Netúžila som po ich chutných, chrumkavých stehnách, chcela som ich pobozkať. Hľadala som dôkaz, nie žabieho princa. Milovala som rozprávky. Mama ma dennodenne rozmaznávala novými a novými, a keď som sa naučila čítať, hltala som jednu knihu za druhou. Opantal ma svet fantastických a láskavých príhod, tak som sa rozhodla, že vyskúšam, ako to funguje v skutočnosti, v našej, dažďovými kvapkami zarosenej záhrade. Z obrovitánskych ropúch sa nestali princovia, no mne to vôbec nevadilo. Hneď som veďela, prečo. Pretože to boli skutoční žabí princovia. Len ja som nebola ich osudovou princeznou. Čakali na tú pravú."

 

Réka Rózsa vyštudovala scenáristiku na Filmovej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Žije na konci sveta, v malom nórskom mestečku Vardø, tam, kde sa všetky príbehy končia, aj začínajú, kde sa zaoberá filmom a fotografiou. Je štipľvá Maďarka.